Samozrejme, ja nikomu nezávidím. Nech má pre mňa doma aj päť vriec plných bankoviek. To, čo ma rozčuľuje, je márnotratnosť. Dnes prišiel na kávu pán so sebavedomým výrazom na tvári, so slušným šálom okolo krku a peknou babenkou „na krku“. Vraj akú máte najlepšiu kávu, pýta sa ma, pri čom ani len nepozrie na cenník, ktorý má pred sebou. Vravím, že Jamaica Blue Mountain, on ma však už nepočúva a číta si Nový čas. Čakám. Na to povie, že si teda poprosí z tej jamajskej, spýtam sa akú, vraj veľké presso s mliekom môže byť. Jeho polovička sa pýta, či máme takú aj bezkofeínovú, že by si dala latté, odpovedám, že z tej máme len jeden druh, na čo ma okamžite preruší jej priateľ, vraj spravte tú kávu z toho istého. Myknem plecom, usmejem sa a odchádzam. Veď čo je to, desať eur za dve kávy.
Ak by ten pán tušil čo to o kávach, vedel by, že takéto kávy sa pijú väčšinou ako malé presso, nanajvýš ako veľké, aby ste cítili ich špeciálnu chuť (aj keď ja osobne veľký rozdiel medzi tou, ktorú podávame bežne a touto necítim). Každopádne, ľudia, ktorí sa do kávy trochu vyznajú a zjavne si ju vychutnávajú, by si nikdy v živote neobjednali latté pripravené z takého špeciálneho druhu. Je to pre nich plytvanie výbornou kávou, necítite chuť kávy ale chuť mlieka. Preto sa pýtam, prečo si človek, ktorý o káve nevie absolútne nič a vie akurát rozlíšiť hruškovú vodu od kvalitnej kávy (a k týmto ľuďom sa hlásim aj ja), musí objednať tú najdrahšiu? Len aby bol na úrovni? Pil kávu, ktorá je na úrovni? Je to smiešne. Možno sa mýlim, on sa do kávy vyzná a svojej polovičke chcel len dopriať rovnako drahú porciu, no často mám pocit, že je to práve naopak. Chodia po obchodoch a aj keď náhodou vidia produkt podobný, s rovnakou funkčnosťou, len o pár stoviek lacnejší, radšej sa vrátia po ten drahý. Lebo je na úrovni.
Niektorí si neuvedomujú, že by sa mohli mať aj horšie a peniaze si nevážia. Mám známu, ktorá nosí topánky od Gucciho a neustále sa sťažuje na systém a ako ona nemá žiadne peniaze. To, že im pred rodinným domom stoja štyri autá, ju zjavne nezaujíma. Samozrejme, netýka sa to všetkých ľudí z bohatšej vrstvy, mám kamarátky, ktoré majú bohatých rodičov, no nemajú takú výraznú potrebu to stále ukazovať. Nevravím, že máme dávať všetci peniaze na charitu, len by sme sa podaktorí občas mohli zamyslieť pred tým, než si niečo kúpime. Pretože kúpiť si niečo len preto, lebo mám peniaze, je podľa mňa trochu choré.